Kráčam nočným mestom a odvšadiaľ na mňa dýcha história. Staroveké mestské opevnenie oddeľuje staré historické centrum mesta od jeho novšej časti. Vo vnútri tohto priestoru je nedotknuté zachovalé jadro s množstvom mešít, minaretov a zašitých uličiek. Keď vyjdete mimo tohto priestoru narazíte na modernejšiu časť mesta.  Mrakodrapy je možno vidieť všade navôkol. Kde tu však medzi nimi vykukne domček nahlodaný zubom času.

Vitajte v Azerbajdžane. V Baku. 

Nočný Azerbajdžan

Takýto pohľad je bežný. Keď som sa prechádzal popri dominante Baku – modernom komplexe mrakodrapov, vyzerajúcich ako plameň – Flame Towers, vecou, ktorá ma uchvátila, bol domček nachádzajúci sa v tesnej blízkosti. Padajúci, s rozvešanou bielizňou na drôte, pred ktorým sedela tučná mačka, hrajúca sa s kúskom chleba. Pred domom parkuje staré ruské auto a za ním veľký bavorák. Obe majú asi rovnako vysokú spotrebu. Benzín tu nie je drahý, v Baku stojí liter asi euro. Môžu si to dovoliť, ropa je totiž hlavným zdrojom priemyslu krajiny.

Flame Towers v pozadí

Aj to je Azerbajdžan. Kontrasty môže človek vidieť na každom mieste. Viac ako polovica ľudí žije pod hranicou chudoby, ale to si v hlavnom meste nevšimnete. Musíte vyraziť do dedín, do krajiny. Baku si i napriek tomu úspešne snaží udržať majestátnosť a pompéznosť. Stretávajú sa tu prvky západnej kultúry, orientu a islamu. Sovietska éra samozrejme zanechala množstvo stôp na architektúre a ulice brázdi stále dostatočné množstvo sovietskych modelov áut. Všetko je krásne, úhľadné; nikde by ste nenašli kúsok špiny alebo neporiadku. Na tom si dajú Azerbajdžanci obzvlášť záležať.

Čo však človeka uchváti, je to, koľko málo turistov objavilo túto krajinu. V uliciach sa často ocitnete sám a napadne vám len: Prečo toto miesto neobjavilo viacej ľudí? Často sa stalo, že na ulici bolo viac stánkov so suvenírmi ako samotných turistov. Ale tých čo prídu, si tu veľmi vážia.

Za všetko hovorí jedna príhoda z podvečernej potulky mestom. Prechádzal som sa tam s jedným dievčaťom z Ukrajiny. Zrazu nás oslovil neznámy muž. Pravdepodobne počul, že nerozprávame azerbajdžansky ani rusky a preto sa s nami dal do reči. Rozprával 7 jazykmi a precestoval veľa krajín. Zarozprávali sme sa a sadli sme si do jedného lokálu, ktorý bol v blízkosti. Pozval nás na večeru zakončenú fľašou vodky. O tom, že by sme my mali niečo platiť nechcel ani počuť. Po večeri sa s nami rozlúčil, zavolal nám taxík. Samozrejme zaplatil i za ten. Neznámym ľuďom. A toto sa nám stalo viackrát. Raz vás niekto pozval tam potom zasa zaplatil za metro. A to len za výmenu informácii, kto ste a ako ste sa do Azerbajdžanu dostali.

RMTK v Azerbajdžane

Azerbajdžanci sú jednoducho milý a skromný národ. Panuje tu však patriarchát. Aj keď vplyv islamu nie je príliš silný, aj tak tu večer nestretnete veľa dievčat. Ak navštívite nejaký lokál, jedinú ženu, ktorú tu pravdepodobne stretnete, je čašníčka. Alebo cudzinky. Žena v lokáli nie je bežný zjav. Keď sa dievča zabáva na diskotéke a má krátku sukňu, chlapi obyčajne prídu k nej a slušne jej povedia, že sa to nehodí. Nič viac, nič menej. I napriek tomu sa nedá povedať, že ženy sú utláčané alebo menejcenné. Avšak môcť sa fundovane vyjadriť k tejto téme je treba žiť v Azerbajdžane troška dlhšie.

Mal som možnosť zúčastniť sa seminára o mládeži v demokracii. Rozprávali sme a diskutovali o tejto téme pričom sme porovnávali zaužívané praxe v tejto problematike v rôznych participujúcich krajinách. Rovnako sme sa zúčastnili aj seminára organizovaného Radou mládeže Azerbajdžanu, kde sme videli s akými problémami zápasí mládež v Azerbajdžane a že v oblasti demokracie je tam ešte veľký priestor na zlepšovanie.

V každom prípade bol tento seminár pre mňa veľkým prínosom a región Kaukazu sa pre mňa stáva postupne viac a viac zaujímavý.

Účastníci neformálneho vzdelávacieho kurzu v Baku